Milí priatelia,

 

posilňuje si militantný ateizmus niektorých knižných diel svoju pozíciu v Európe? Pred niekoľkými týždňami bol na Námestí Postdamer v Berlíne odhalený šesť metrov vysoký pamätník zobrazujúci Giordana Bruna, prostredníctvom ktorého chcela vzdať ateistická organizácia s rovnakým názvom úctu svojmu patrónovi a prezentovať ho ako „symbol mladej a nezávislej Európy”. Napriek obrovskému záujmu médií sa prišlo pozrieť na odhalenie pamätníka iba okolo 100 ľudí. Sochár vytvoril sochu dole hlavou a tak nechtiac pomohol vytvoriť výstižný titulok. „Ateizmus je hore nohami,” svietilo veľkými písmenami v jednom nemeckom denníku. K nemu prináležiaci článok diskutoval otázku, do akej miery je osud sociálneho revolucionára a bývalého dominikána popraveného pred 400 rokmi spätý so smerovaním súčasnej a budúcej Európy.

 

To, čo náš kontinent v súčasnosti potrebuje ako chlieb, je orientácia v základných životných otázkach. Západu dochádzajú iné než ekonomické hodnoty. A práve tu by mal ďalej pomôcť ateizmus, ktorý neguje všetky tradičné hodnoty, ktoré vytvárajú európsku identitu? „Tento spôsob slobody vedie k otroctvu tela,” hovorí ruská mysliteľka Natalija Narotschnitzkaja. „Je veľmi alarmujúce vidieť ruch iných než kresťanských civilizácií. Je škandálom opomenúť zmienku o kresťanskej tradícii v Európskej ústave. Je istou formou totalitarizmu, keď katolícky politik ako Rocco Buttiglione nemôže nahlas vysloviť, že Biblia nazýva homosexualitu hriechom. Nie som nepriateľkou homosexuálov, ale nebudem podporovať Európu „gay-parád”, ale Európu Mozarta, Goetheho a Schillera.” (Frankfurter Allgemeine Zeitung, 29.2.2008)

 

Thomas Lüken bol dlhé roky ateistom. Prešiel však hlbokou osobnou skúsenosťou a dlhým štúdiom, ktoré ho priviedli k viere a v súčasnosti vyučuje náboženstvo na gymnáziu v Nemecku. V nasledujúcom texte analyzuje fenomén tzv. moderného ateizmu v Európe.

 

Tvoj tím Európy pre Krista!

 

PS: Nezabudni na každodenný Otčenáš za kresťanskú Európu!

 

 

- * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * -

 

 

Posilňuje si ateizmus svoju pozíciu?

Thomas Lüken

 

Prehliadajúc si v kníhkupectvách regály plné knižných titulov, mohlo by sa človeku zdať, že ateizmus si v súčasnosti neustále upevňuje svoju pozíciu. Richard Dawkins napríklad pomocou knihy Boží prelud (v origináli God Delusion) opisuje v rôznych diskusných reláciách veľmi násilný a netolerantný obraz Boha západného kresťanského sveta. Či by mohol kresťan vydať knihu s opačným názvom v podobnom význame v ateistických krajinách, ako napríklad v Severnej Kórei, je otázne.

 

Christopher Hitchens sa vo svojej knihe Boh nie je úžasný (v originály God is Not Great) snaží dokázať, aké dokáže byť náboženstvo škodlivé (samozrejme, bez toho, aby poukázal na druhú stranu mince, napríklad, že komunisticko-ateistický despota Mao počas asi 40 minút odsúdil na smrť toľko ľudí, čo sotva dokázala rímska inkvizícia za počas 249 rokov, ako práve dokázal Manfred Lütz v jeho výskume).

 

Michel Onfray dokazuje už samotným pomenovaním svojej knihy Nepotrebujeme Boha. Prečo nastal teraz čas byť ateistom, že logika nie je jeho silná stránka. Ak by bol ateizmus pravdivý, prečo by som sa mal stať ateistom až teraz miesto toho, byť ním po celý čas?

V Nemecku ateistické hnutia (síce malé čo do počtu, ale s mohutnou podporou médií) rozširujú tzv. „Manifest evolučného humanizmu.“ V ňom sa pár stoviek ateistov zhodlo v myšlienke vytvoriť v budúcnosti humanistické hodnoty, čo však pre ľudí, ktorí trpia núdzu dnes asi veľkou útechou nie je.

 

Ak má byť toto v skutočnosti elita medzinárodného ateizmu – zoznam chybných argumentácií a už dávno vyvrátených kritických argumentov 19. storočia – potom sa kresťania naozaj nemajú čoho obávať. Navyše tzv. misionársky ateizmus začína iritovať aj médiá, ktoré mali od Cirkvi vždy ďalej.

 

Stále viac nevraživé a naoko zúfalo vyzerajúce pokusy ateistov poukázať na akúkoľvek nezmyselnosť ľudskej existencie pripomínajú skôr posledné bitky vedené proti vlastnej bezvýznamnosti než posilňovanie si svojej pozície.

 

Skutočnosť, že keď je človek ďaleko od Boha, má to za následok bezútešnosť a beznádej, nájdeme nielen v pokladoch kresťanskej duchovnej literatúry, ale tiež v mnohých medicínskych štúdiách a štatistikách. Tieto poskytujú veľmi dobrý náhľad na fyzický a psychologický stav ľudí s rôznymi pohľadmi na svet. Ľudia, ktorí začiarknu na dotazníku tvrdenie „Boh neexistuje,“ väčšinou v mnohých oblastiach pokrivkávajú. „Veriaci sú fyzicky v lepšej zdravotnej kondícii než neveriaci. Odolávajú lepšie rôznym psychologickým náladám, neurózam a drogovej závislosti. Majú zdravšie stravovacie návyky, častejšie si vedia vychutnať prítomnosť v prírode a udržiavajú bližšie sociálne kontakty. Korelácia medzi zdravotným stavom človeka, jeho etickým správaním, náboženstvom a vierou bola dokázaná počas posledných 30 rokov viac než 200 štúdiami z celého sveta.“ (zdroj: www.br-online.de/umwelt-gesundheit/sprechstunde/200312/st20031215.shtml))

 

Generácia 21. storočia stratí pomaly záujem o naháňanie ideológií, ktoré neuznávajú život po smrti a maľujú obraz nezmyselnosti života človeka a apokalyptické vízie budúcnosti. Bude radšej načúvať hlasu tých, ktorí šíria radosť a pokoj, tých, ktorí ponúkajú skutočnú nádej – kto iný by to mal byť, ak nie my kresťania?

 

Odporúčané čítanie (v nemčine):

Thomas Lüken: Lohnt sich Atheismus? Antworten auf eine so nie gestellte Frage, ISBN: 978-3-8334-8461-2; 8, 90? www.lohnt-sich-atheismus.de