Milí priatelia,

 

V našom poslednom Liste pre Európu boli ignorancia, pasivita a nesprávne interpretovaná tolerancia tichej väčšiny vykreslené ako príčiny nebezpečnej odchýlky spoločnosti.

 

Len pred pár dňami, najslávnejší škótsky dirigent a skladateľ, James MacMillan, sa zastal toho istého názoru. Keď rečnil pri príležitosti 30.výročia renomovanej londýnskej spoločnosti Sandford St. Martin Trust, popudil proti sebe “ignoranciou hnané nepriateľstvo voči náboženstvu”. Prinášame výňatky z tohto vynaliezavého a odvážneho textu, ktorého plne znenie si môžete prečítať na www.sandfordawards.org.uk.

 

My, kresťania, chceme pozdvihnúť naše hlasy – mnohí iní to robia nahlas a účinne!

 

A Európa potrebuje našu modlitbu ktorá nás v tejto veci zjednocuje.

Chceme začať tento Nový rok modlitbou a činnosťou s novou živosťou!

 

Váš tím Európy pre Krista!

 

- * - * - *- * - * - *- * - * - *- * - * - *- * - * - *- * - * - *- * - * - *- * - * - *- * - *- *- * - * - *- * - *

 

Pluralizmus ohrozovaný sekularistickou elitou?

Kritické poznámky Jamesa MacMillana

 

 

V poslednom čase sa mnoho debatuje o náboženstve polarizujúcim a svárlivým tónom. Proces sekularizácie v európskych spoločenstvách vedie k víťazoslávnej domnienke, že vojna bola vyhratá silami veľkého sekulárneho projektu. Avšak, história má mrzutý zvyk vkrádania sa a prepadávania toho, čo je isté a presvedčené. Náboženstvo určite nebolo porazené a rozdrvené až do špiku kosti, v čo by niektorí mohli dúfať. V pokračujúcej kultúrnej rozprave sa náboženstvo rysuje prekvapujúco novým spôsobmi.

 

Vzdala sa teda naša kultúra náboženstva? Samozrejme, že nie.

V skutočnosti, ostrosť v tóne a dôraze v hlasoch ateistických bojovníkov by mohla byť interpretovaná ako zvyšujúce sa zúfalé a spanikárené zisťovanie, že náboženstvo je a bude pokračovať, v šťastí aj nešťastí, verne v ľudskom rozprávaní o človeku. Bojujúci ateisti oponujú rozmanitosti „ži a nechaj žiť“, pozdvihujú svoje hlasy, pretože rozpoznávajú, že strácajú; projekt, ktorý mal ustanoviť úzku sekulárnu pravovernosť, zlyháva.

 

Hoci doteraz títo bojovníci dostávali postačujúci vietor od mocných spojencov v médiách, protest voči náboženskému je tu predvedený chabo, pretože väčšina médialnych ostreľovačov je neinformovaných o ich cieli. Majorita hlučných štváčov má málo skutočného pochopenia pre náboženstvo, a nemá v úmysle naprávať chyby vo svojom bádaní. Ako napísala Madeline Bunting do nedávneho vydania Guardian:

 

“Ignorancia v médiách je do istej miery očakávaná; toto je frontová čiara medzi veriacim a skeptickým sekularizmom a väčšina novinárov má letmé porozumenie spletitosti a histórii teológie, ktorá utvorila náboženskú tradíciu, a dokonca menej sympatie alebo záujmu.”

 

Toto má implikácie na povahu pluralizmu. Ignoranciou hnané nepriateľstvo voči náboženstvu, rozšírené medzi sekulárnymi liberálnymi elitami, je nebezpečenstvom pre kolorit spoločenskej bezhodnotovej “neutrality” tým spôsobom, že oba sú uhladené a naivné. Sú taktiež nepraktické, neatraktívne a, upozorňujem, utláčateľské. Skutočný cit pre rozdielnosť, v ktorej by autentický pluralizmus mohol prosperovať, je ohrozený snahou redukovať ho do najnižšieho spoločného menovateľa rovnakosti a podobnosti, kde sa na každý nesekulárny príspevok bude automaticky pozerať a priori ako na spoločensky rozvratnícky. (…)

 

V roku 2005, prieskum YouGov položil túto otázku “Považujete sa za veriaceho?” Hoci 71% širokej verejnosti povedalo “áno”, iba 21% ľudí z televízneho priemyslu bolo takto pozitívne. Ak je to takto s televíznym priemyslom, môžete si byť istí, že je to rovnaké pre veľkomestské elity v spoločenských vedách, kultúre a umení. Toto sú ľudia, ktorí hovoria iba medzi sebou, oni presvedčili jeden druhého, že zvyšok krajiny rozmýšľa presne ako oni. Mýlia sa.

Jestvuje obrovské množstvo neoficiálnych údajov, ktoré poukazujú na rozšírené znepokojenie pociťované veriacimi ľuďmi v súčasnom svete. Sú konfrontovaní s ignoranciou a predsudkom o ich vierach, lebo byť veriacim, podľa novej sekulárnej, liberálnej ortodoxie, rovná sa byť spiatočnícky, slepo fanatický a úzkoprsý. Strojená ignorancia, hrubé prílišné zjednodušovanie a karikatúra, ktorá slúži ako analytické porozumenie náboženstva, sú všeobecnou intelektuálnou menou. Aký druh mostu môže byť postavený do tohto vzácneho a introvertného prostredia? Bola by to katastrofa, keby boli sekulárni liberáli ponechaní v ich zvyšujúcej sa neliberálnosti. Demokracia, ktorú oni predstierajú, že chránia, by neprežila likvidáciu spirituálnej perspektívy z Mestského Námestia. Most musí byť postavený kresťanmi a inými, ktorí sú pevní v odolávaní zvyšujúcich sa agresívnych pokusov umlčať ich hlasy. Oni musia pokračovať v hovorení pravdy mocným, vyjadrujúc svoje náhľady a kreativitu zo sebavedomého pochopenia svojich tradícií a vier. Bude to prispievať k čestnej a informovanej diskusii a k mostu postavenému na spoľahlivých základoch.