máj 2010 Drahí priatelia, Prinášame vám text, ktorý sa stal známym a získal pozitívny ohlas. Nájdete tu úryvky z príhovoru, ktorý predniesol denverský arcibiskup Charles Chaput dňa 1. marca 2010 na Baptist University v Houstone. Váš tím Európy pre Krista
- * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * -
“Skutočná kresťanská viera je vždy osobná, ale nikdy nie súkromná.”* Témou dnešného večera bude povolanie kresťanov vo […] verejnom živote. To je pomerne široká téma. Až taká široká, že som o nej napísal knihu. Dnes by som sa chcel špeciálne zamerať na úlohu kresťanov v občianskom a politickom živote našej krajiny. Kľúčovým v našej diskusii bude slovo “povolanie”. Pochádza z latinského slova “vocare”, čo znamená “volať”. My kresťania veríme, že Boh volá každého z nás osobne a všetkých nás ako veriace spoločenstvo, aby sme ho poznali, milovali a slúžili mu v našom každodennom živote. Ale nielen to. On nás tiež žiada, aby sme boli apoštolmi národov. To znamená, že máme povinnosť ohlasovať Ježiša Krista. Máme príkaz hlásať jeho evanjelium pravdy, milosrdenstva, spravodlivosti a lásky. To sú slová posolstva, slová skutkov. Nemožno sa im vyhnúť. A vplývajú na spôsob, akým myslíme, hovoríme, rozhodujeme sa a žijeme naše životy, nielen doma, ale aj na verejnosti. Skutočná kresťanská viera je vždy osobná, ale nikdy nie súkromná. Ako by mal vyzerať správny kresťanský prístup k politike? John Courtney Murray, jezuitský učenec, ktorý tak pôsobivo rozprával o dôležitosti americkej demokracie a náboženskej slobody, raz napísal: “Duch svätý nezostupuje do mesta človeka vo forme holubice. Prichádza iba v nekonečne silnom duchu spravodlivosti a lásky, ktorý prebýva v človeku mesta, v laikovi” Čo to znamená? Kresťanstvo nie je prevažne (alebo dokonca najmä) o politike. Jeho podstatou je prežívanie a ohlasovanie Božej lásky. A politické angažovanie sa kresťanov, ak k nemu príde, nikdy nie je hlavnou úlohou duchovenstva. Táto práca prináleží laickým veriacim, ktorí žijú najmä svetský život. Kresťanská viera sa neskladá iba z etiky alebo doktrín. Nie je to ani sada teórií o sociálnej a ekonomickej spravodlivosti. Všetky tieto veci majú svoje miesto a všetky môžu byť dôležité. Ale život kresťana sa začína vo vzťahu s Ježišom Kristom a prináša ovocie spravodlivosti, milosrdenstva a lásky, ktoré dávame ostatným kvôli tomuto vzťahu. Ježiš povedal: “Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci” (Mt 22,37-40). Toto je skúška našej viery, a bez srdca zapáleného pre Ježiša Krista, ktoré mení naše životy, kresťanstvo je iba slovná hra a legenda. Vzťahy majú dôsledky. Ženatý muž sa z lásky, ktorú cíti k svojej žene, bezpodmienečne zaväzuje k určitým skutkom a správaniu. Náš vzťah s Bohom je taký istý. Potrebujeme žiť a dokazovať našu lásku skutkami, nielen v našom osobnom a rodinnom živote, ale aj na verejnosti. Preto sa kresťania samostatne a Cirkev ako spoločenstvo veriacich angažujú v politike, z povinnosti voči Božiemu slovu. Ľudské právo vzdeláva a formuje, rovnako aj reguluje; ľudská politika je cvičením moci – čo znamená, že obe majú morálne následky, ktoré kresťan nemôže ignorovať a zároveň ostať verný svojmu povolaniu byť svetlom sveta (Mt 5,14-16). * Pôvodný názov znie: POVOLANIE KRESŤANOV V AMERICKOM VEREJNOM ŽIVOTE
|
|
|
