Zachránime kresťanstvo v Európe?

Európania sa v dnešnej dobe stavajú ku kresťanstvu zväčša bez porozumenia až nepriateľsky. Tieto postoje sú zaodeté do múdrych slov a zdvorilých úsmevov a dajú sa len ťažko odhaliť. Čo je za tým? Nejaký druh alergie? Prekáža ľuďom už len tá skutočnosť, že kresťanstvo existuje? Predstavuje kresťanstvo trvalú pripomienku niečoho, čo ľudia nechcú počuť? Prečo sú prejavy kresťanstva také neznesiteľné, že ľudia sú za ne prenasledovaní, dokonca aj prostredníctvom zákonov?

A prečo je táto najväčšia zdola riadená organizácia v Európe – ak mi čitateľ láskavo dovolí použiť tento pojem pre kresťanstvo – tak málo viditeľná na verejnosti? Ktorá iná spoločnosť má kanceláriu a zamestnancov v každom malom mestečku, a napriek tomu ju iba kritizujú?

Alasdair MacIntyre napísal, že svätý Benedikt nechcel zachrániť Európu, ale žiť kresťanstvo v jeho radikálnej forme spolu so svojimi priateľmi; a popri tom neúmyselne zachránil Európu. John Courtney Murray napísal: “Svätý Duch nezostupuje do mesta človeka vo forme holubice. Prichádza iba v nekonečne aktívnom duchu spravodlivosti a lásky, ktorý pramení v človeku z mesta, v laikovi.” Čo by teda malo byť úlohou takéhoto aktívneho laika?

Prvý krok je, stať sa ešte lepším kresťanom. Pamätajte si, čo povedala Matka Tereza: “Jediné, čo je potrebné zmeniť, si ty a ja.” Na osobnej úrovni to znamená žiť svoju vieru v mnohých maličkostiach, ktoré sa nám prihodia každý deň, túžiť po hlásaní evanjelia, áno, ísť a hlásať ho všetkým.

Kresťania často na verejnosti hovoria o spoločenských záležitostiach bez toho, aby spomenuli vieru, aby tak ponúkli argumenty pre všetkých zúčastnených, nielen pre veriacich. Je to veľmi ohľaduplné… no na druhej strane: keď tak robíme, nezatajujeme tú skutočnosť, ktorú obyčajní ľudia pri televíznych obrazovkách možno potrebujú počuť? Nechápte ma zle: plne prijímam kresťanskú tradíciu prirodzeného zákona a schopnosť vysvetliť takmer všetko prostredníctvom zdôvodnenia. A tiež vrelo nesúhlasím s rakúskym pastorom, ktorý takto vyjadril podobnú námietku: “Nemôžem uveriť, že vo verejnej diskusii používate zdôvodňovanie namiesto Biblie!” Ale možno by kresťania mali viac rozprávať o svojej viere tým, ktorí sa prizerajú a snažiť sa preniknúť do ich hľadajúcich sŕdc, než usilovať sa získať na svoju stranu novinárov. To je len taká myšlienka.

V dedine, odkiaľ pochádzam, je na vonkajšej stene farského kostola pripevnený veľký kríž. Sú na ňom vyznačené všetky roky, kedy tam prebiehala intenzívna evanjelizácia, počínajúc rokom 1865. Posledný uvedený rok je 1961.

Za druhé, kresťania musia byť otvorenejší. Nemecký výskumný ústav nedávno skonštatoval, že najnápadnejšou vlastnosťou kresťanov je ich nenápadnosť. Je na zodpovednosti každého jedného kresťana, aby sa to zmenilo.

Kresťania potrebujú udávať tón vo verejnej debate. Máme veľa toho, čo môžeme dávať! Nič dôležité by nemalo ostať bez komentára. Kresťania by mali byť hlavne autentickejší a menej ustráchaní, byť lepšie informovaní a nebáť sa hovoriť s použitím zrozumiteľných a rozumných argumentov. Zapojenie sa do verejnej debaty je pre kresťana skutkom lásky!

·         Politici inšpirovaní kresťanstvom by nemali nechávať svoju vieru ako klobúk v šatni pred kráľovskými komnatami. Majú dôvod byť menej plachí. Mali by ochotnejšie bojovať za ochranu ľudskej dôstojnosti a proti zákonným obmedzeniam, ktoré buď priamo alebo nepriamo ovplyvňujú kresťanov, majúc na pamäti, že v kontexte ďalekosiahlej legislatívy, ktorá obmedzuje základné slobody, nesúrodé a dočasné výnimky pre kresťanov nestačia na zachovanie a vytváranie slobodnej a spravodlivej spoločnosti.

·         Tí, ktorí pracujú v oblasti médií a umenia musia smerovať svoje úsilie k pozitívnejšiemu zobrazovaniu kresťanov a bojovať proti predsudkom vytváraným negatívnym stereotypovaním.

·         Tí, ktorí pracujú v akademickej sfére a na intelektuálnej úrovni, by sa mali pokúšať vyslobodiť kresťanské princípy z ich súčasného osamelého geta a vniesť ich do hlavného prúdu debaty.

·        Prioritou pre kresťanských rodičov musí byť odovzdávanie viery svojim deťom. Sem patrí aj starostlivý a uvážený výber školy. Tí, ktorí pracujú v oblasti vzdelávania, si musia uvedomiť svoju zodpovednosť a obnoviť svoj záväzok voči viere.

·        Cirkevní predstavitelia by mali jasne vyjadrovať kresťanské stanoviská a adresovať základné koncepty a rámce pre ľudí túžiacich po šťastí.

Časy, keď sme mohli pozorovať vývoj spoločnosti z pohodlia svojej obývačky, sa skončili.

Takže, je toto dokonalý plán? Asi nie. Ale ako kresťania vieme toto: Sme zodpovední iba za to, čo dokážeme urobiť. Áno, naším cieľom je splniť svoju úlohu pri pretváraní sveta, aby sa stal miestom, kde bude dobre všetkým. Ale ak nedokážeme urobiť veľké zmeny, naším druhotným cieľom je pomáhať tým ľuďom, nech by ich bolo akokoľvek málo, ktorí načúvajú a ktorí začínajú prehodnocovať a uvažovať o tom, čo im hovorí kresťanstvo. Ale aj keď to tak nie je, aj keď nikto nenačúva, stále stojí za to, ak sa môžem vyjadriť metafyzicky, vysloviť pravdu, zastať sa najslabších a prihlásiť sa ku kresťanskej viere.

Gudrun Kugler a tím Európy pre Krista

 

Tento článok je výňatok z príspevku k publikácii „Exiting a Dead End Road. A GPS for Christians in Public Discourse“ („Východisko zo slepej uličky. GPS pre kresťanov vo verejnej debate“). Ďalšie publikovanie je vítané, je však potrebné uviesť zdroj. www.europe4christ.net.