Drahí priatelia,

Naša kresťanská komunita je niekedy trochu pesimistická, pokiaľ ide o našu budúcnosť ako kresťanov v Európe, čo je však pochopiteľné. Pokúsili sme sa však niekedy na všetkých tých zmenách vidieť aj niečo pozitívne? Stefan Meetschen, nemecký novinár a filmový expert so skúsenosťami s poľskou kultúrou, pre nás na túto tému napísal niekoľko veľmi zaujímavých myšlienok, ktoré vám prinášame v našom Liste pre Európu.

Využime blížiaci sa Deň Európy, aby sme sa osobitne modlili za Európu. Ďakujeme vám za vaše modlitby a rovnako aj za to, že ste tým kvasom, o ktorom hovoril Ježiš.

S priateľským pozdravom,

Váš tím Európy pre Krista vo Viedni

 

Európa vo svetle milosrdenstva

Stefan Meetschen

Poľský filozof Jòzef Tischner (1931-2000) raz povedal, že v modernej Európe už nie sú pohania, iba kresťanskí pohania. Taká vytrvalá a hlboká je duchovná pretvárajúca sila kresťanstva, aj keď mnohí ľudia, ktorí stoja proti Cirkvi, si to neuvedomujú. A skutočne, ak sa pozriete na kultúrnu a politickú scénu európskych krajín, môžete vidieť ľudí a inštitúcie, ktoré sa výrazne definujú a prezentujú ako opozícia ku kresťanstvu, ako keby tento protiklad v našej pluralistickej dobe potreboval špeciálnu zmienku.

Na tento fenomén môžeme reagovať minimálne dvoma spôsobmi: hnevom alebo milosrdenstvom. Mnohí kresťania pociťujú hnev, keď vidia, že všetko, čo je pre nich sväté a malo by byť chránené slobodou vierovyznania, sa v našej spoločnosti verejne pošpiňuje a čoraz viac marginalizuje. Deje sa tak cez právne reformy, ktoré idú proti kresťanskému videniu človeka a rodiny; cez akcie umelcov, ktoré majú znaky rúhania sa; cez rituály médií, ktoré slúžia ako platforma pre boj proti kresťanstvu.

Ale môžeme reagovať aj úplne inak, prostredníctvom milosrdenstva, konkrétne milosrdným pochopením. Tischner, ktorý mal myšlienkovo blízko k filozofii dialógu Emmanuela Lévinasa a ktorý strávil koniec svojho života v hlbokom spojení s víziami svätej Faustíny o Božskom milosrdenstve, inklinoval k tomuto prístupu.

Možno toto bol dôvod, prečo bol proti prevzatiu kresťanských hodnôt do poľskej ústavy po prevrate v roku 1989, a teda proti zakotveniu systému kresťanských hodnôt v sekulárnom štáte. Tischner sa bál, že kresťanstvo by sa takto mohlo stať ideológiou a kresťanské hodnoty falošnými bohmi. Ako Tischner napísal vo svojom poslednom diele „Spor o existenciu človeka“, skutočná viera a skutočné obrátenie sú niečo úplne iné. Dajú sa dosiahnuť len v slobode, bez donútenia.

V tomto zmysle sú európski kresťania 21. storočia svedkami historickej šance, mimoriadnej milosti. Po mnohých storočiach silovo-politického zakoreňovania kresťanstva do spoločnosti prišla doba, keď sa vyžaduje slobodná voľba a osobné rozhodnutie sa pre kresťanstvo.

Vedomá voľba, pre ktorú je možné sa slobodne rozhodnúť. Voľba, ktorá niečo stojí a neponúka výhody, pretože v dnešnej dobe sa už spoločenská prestíž nedá získať prostredníctvom kresťanskej viery, ani cez členstvo v štruktúrach Cirkvi. A tak môže znova prekvitať duch autentického nasledovania Krista.

Navyše, mnohí ľudia už vlastne nepoznajú Krista. Iba si myslia, že vedia, čo znamenajú Ježiš, Cirkev a pápež. Toto im však nebráni robiť nekvalifikované vyhlásenia. Tvárou v tvár takejto hlasnej kritike namierenej proti kresťanom až človeku niekedy napadne, že práve tí, ktorí tak vášnivo vystupujú proti kresťanom, v skutočnosti niekde hlboko vnútri túžia po živote v súlade s tou vierou a hodnotami, ktoré kritizujú. Ako keby sa dal potlačiť pocit viny tým, že sa človek začne riadiť štandardami, ktoré sám vytvoril. Akou obrovskou fascinujúcou vinicou sa stala Európa pre kresťanov.

Je na čase znovu preskúmať túto skrytú pretvárajúcu silu očami a röntgenovými lúčmi Božieho milosrdenstva.

 

Dr. Stefan Meetschen je novinár a autor. Jeho kniha „Európa bez Krista?“ bola publikovaná vydavateľstvom fe-Medienverlag.