Pôstny list pre Európu. Úvaha Floriana Kolfhausa.

Počas pôstu premýšľame nad utrpením Ježiša Krista. Nejde iba o spomienku na to, čo sa mu stalo pred 2000 rokmi, ale mal by som si uvedomiť, že on to všetko urobil pre mňa. Myslel na každého jedného človeka, aj na mňa, keď ho odsúdili na smrť, mučili a ukrižovali. Každým zastavením na krížovej ceste mi dokazuje, ako veľmi ma miluje.

Keď Ježiš stojí pred rímskym vladárom, vraví mi: „Súdim toho, ktorý odsudzuje lásku. Ale môj súd je iný ako Pilátov, pretože sa sám staviam na miesto obžalovaného. Skláňam sa pred nespravodlivým Pilátovým rozsudkom, takže Ty môžeš byť oslobodený. Vidíš, ako veľmi Ťa milujem?“

Keď dvíha kríž na svoje plecia, myslí na bremeno môjho života. “Nenesiem na svojich pleciach drevo na spálenie. Nesiem svet. Skoro ako ťažné zviera, nesiem celé ľudstvo, každého jedného človeka. Nesiem Teba. Každý hriech, každý zlý skutok je úder do môjho boku, bolestivá rana, ktorá bolí a ženie ma, aby som kráčal stále ďalej. Moja láska Ťa nesie. Nič pre mňa nie je príliš ťažké, lebo Ťa milujem. Prosím, poď so mnou po tejto ceste. Pomôž mi niesť svet. Viem, že sa bojíš kríža, bojíš sa, že Ťa svojou váhou rozdrví. Ale nie je nič, čo by si neuniesol, lebo Ťa milujem. Prosím nebráň sa tomu, potrebujem Tvoju pomoc a túžim po Tvojej láske. Necítiš, že máš teraz ku mne bližšie ako kedykoľvek predtým?”

Pribitý na drevo kríža pozerá na mňa, ako keby som bol jediným človekom na svete, a on musel zomrieť iba kvôli mne samotnému: “Mohol som sa z tohto kríža oslobodiť, proste zísť dolu. Nie, tieto klince ma nemôžu zadržať – ale Ty môžeš. Toto všetko sa deje pre Teba. Môj pohľad bude na Tebe spočívať až do poslednej chvíle. Len vďaka tomu, že Ťa vidím, dokážem zniesť toto všetko. Ak sú toto utrpenie, rany a bolesti, trpkosť a hanba cenou, ktorú musím za Teba zaplatiť – nepochybne si toho hodný. Nech sa moje rany stanú Tvojimi, tak ako sa už dávno Tvoje stali mojimi.

Ježiš trpí, pretože nás chce premeniť na ľudí, ktorí milujú. Volá nás na cestu nasledovania kríža, pretože chce byť naším priateľom. Modlitba krížovej cesty nie je iba nejaký náboženský zvyk, ktorý niektoré “pobožné duše” privádza k slzám, ani možnosť sledovať utrpenie Krista a iných z bezpečnej vzdialenosti. Nie, je to vlastne pozvánka pre mňa, aby som sa pridal. Ide o to, nechať Ježiša, aby ku mne osobne prehovoril, a potom nastúpiť na “Via Dolorosa” môjho vlastného života. S ním sa táto cesta utrpenia mení na “Via Amorosa”, na konci ktorej viem, že žiadne utrpenie, ak ho prijmem s aspoň malým zábleskom lásky, nie je márne. Život nemáme prežiť bez zranení, ale nájsť v ňom spásu.

Modlitba krížovej cesty nás učí veriť v lásku aj v situáciách, keď všetko vyzerá byť temné. Aj keď stále padáme, pohľad naňho nám dáva silu znova vstať a kráčať ďalej, pretože nám hovorí, znova a znova: “Pozri sa na mňa. Nikdy nemôžeš padnúť hlbšie, ako som padol ja.” Takto sa krížová cesta stáva cestou života, ktorý nekončí v noci Veľkého piatka, ale vo svetle Veľkonočnej nedele.

 

Úryvok z knihy: Florian Kolfhaus, Via Dolorosa, Der Kreuzweg Christi, ISBN 978-3-940879-20-2

S 28 farebnými obrázkami Via Dolorosa od Petra Christopha Dürena, Augsburg 2012. 80 s. Tvrdá šitá väzba so záložkami.